Rozloha 21 km2, počet obyvateľov 500

Najjužnejší a najbližší k Sicílii je ostrov Vulcano. Grékom bol ostrov známy pod názvom “Hiera” už v 5. storočí pred n.l. Rimania mu neskôr dali meno “Vucania” podľa rímskeho protikladu bola Hefaista – Vulcana.

Ostrov Vulcano je jedinečným darom prírody. Prekrásne prírodné scenérie, kvitnúce muškáty, oleandre, kaktusy, palmy, figovníky. Pláže štrkovité, skalnaté i piesočnaté (jemný čierny piesok).

Raritou ostrova je prírodný bahenný kúpeľ sírnaté bahno s bublinkami plynov. Prisudzujú sa mu takmer zázračné účinky liečiace reumatické problémy, rôzne alergie a ekzémy. Hneď vedla, priamo v mori vyviera termálny perličkový kúpeľ. Všetko prirodzené, naturálne.

Nad sírnym jazierkom sa nachádza posledný zvyšok pozoruhodne sfarbenej a tvarovanej skaly, ktorá takto zostala po dobývaní kamenca z vyhasnutej sopky. V minulom storočí tu jedna anglická spoločnosť dobývala pomocou talianskych a sicílskych trestancov síru. Priemysel na dobývanie síry zaviedol už burbonský generál Nunziante. Vystaval tu továrne, domy a cesty. Po páde burbonov získal ostrov Angličan Stevenson, ktorý nielenže pokračoval v ťažení síry, ale zasadil aj prvé vinice na Piane. Vytvoril tak trať až do vnútrozemia ostrova, kde na svahu kráterovej rokliny nechal postaviť tehlové domy pre robotníkov. Posledný hlasný výbuch však všetko zničil. Jeho vila dodnes nazývaná Castello sa nachádza v blízkosti sírneho jazierka.

Odoporučené výlety:

* GRAN CRATERE – najväčším lákadlom pre každého návštevníka ostrova. Samotný kráter, ležiaci na vrchole sopky, má tvar misy hlbokej 80 m a až 500 m širokej. Teplota fumarolov, ktoré unikajú z puklín sopečného povrchu sa pohybuje medzi 350 až 500 oC. V kráteri sopky a jeho okrajoch sú nápadné pestré usadeniny fumarolových nerastov, hlavne žltej síry a oranžového readoru, ktoré tvoria väčšinou práškovité povlaky pozdĺž puklín, z ktorých uniká para, kysličník uhličitý, siričitý, dusík, kyslík, vodík a iné.

Posledná erupčná činnosť Fossi (jama) je z roku 1888 – 1890. V tejto dobe prišlo k väčšiemu výbuchu v auguste 1888. Prúdy horúcej lávy a kamene, ktoré sopka vyvrhla zničili domy a všetko rastlinstvo. Obyvateľstvo muselo zutekať. Sopečná činnosť sa s rôznym stupňom sa udržala až do r. 1890, kedy sa konal posledný veľký výbuch. 15. mája bolo z krátera vyvrhnutých viac ako 100 000 ton kamenia.

Súčasná sopečná činnosť je pod neustálou kontrolou odborníkov z geofyzikálneho observatória.

Sopku vysokú 386 m zdoláte približne za 40 minút. Odporúčame pevnú obuv, najmä pre odvážlivcov, ktorí budú schádzať až do krátera sopky.

* VULCANELLO – je polostrov na severe Vulcana s výškou 102 m. Vzniklo v roku 183 pred Kristom podmorským výbuchom medzi ostrovmi Vulcano a Vulcano. Posledný výbuch na Vulcanelle sa udial niekedy medzi 16. – 17. storočím.

* Údolie monštier. Tu stuhla láva a s pôsobením mora a vetra vytvorila v dume s čiernym pieskom vskutku zaujímavé útvary, kde pomocou vlastnej fantázie pozorujeme rôzne zvieratá.