Liparské ostrovy

Liparské ostrovy

Žltá a červená zo síry na Vulcane, biela z pemzy a čierna z obsidianu na Lipari, zelená z papradieho údolia na Saline, fialová farba skál na Alicudi, červená láva na Stromboli, biela z nízkych domkov na Panarei, žltá množstvom kručinky na Filicudi, modrá, tyrkysová, zelená farba mora.

Všetky ostrovy sú vrcholky mohutného vyvrženia vulkanického pôvodu, ktoré sa udiali pred mnoho miliónmi rokov a zdvíhajú sa z hlbokého morského dna.

Ostrovy ležia vo vzdialenosti 30 – 80 km od Sicílie a majú celkom 12 000 obyvateľov. Svoje meno získali po gréckom bohu Aeolu a preto sa nazývajú aj Aeolské ostrovy. Vzhľadom na klimatické podnebie a zaujímavé pobrežia s priezračnou morskou vodou a romantickej krajine, v ktorej dominujú neskrotné sopky sa ostrovy tešia stále narastajúcemu záujmu turistov.

Podnebie

Zemepisná poloha Liparských ostrovov zaručuje výnimočne mierna klíma. Teploty sú prijateľné vďaka sviežim vetrom. Kúpanie je možné až mája až do konca októbra. V zimných mesiacoch teplota neklesne pod 12 °C.
Dôležitým klimatickým faktorom je ročné rozdelenie zrážok. Obdobie dažďov je v mesiacoch november až február. Zrážky v lete sú veľmi výnimočné.

Plodiny

Pôda je vzhľadom na svoj vulkanický pôvod veľmi úrodná. Medzi holým porastom sa rozkladajú úrodné zóny s vinicami, olivovými hájmi a svätojánskym chlebom. V dedinkách sa nájdu datľovníky, figovníky a kaktusy. Veľké vinice sa nachádzajú na ostrovoch Lipari a Salina. Jedno z najcennejších vín je malvázia.

Fauna

Jediné v prírode voľne žijúce zviera je divoký králik a divoká koza. Vtáci sú ojedinelí.

Obchod

Hlavnými vývozovými produktmi Liparských ostrovov sú hrozienka, víno, olivy, figy a kapary. Ďalej kyselina bórová. Veľký význam má aj rybárstvo. Lovia sa najmä sardinky, tuniaky a mečúne.

História

Dvojfarebné hlinené črepy, ktoré boli nájdené v blízkosti dedinky Castellano poukazujú na mladšiu dobu kamennú, tzv. “stentinello – kultúru”. K najväčšiemu hospodárskemu rozkvetu obyvateľov ostrova Lipari dochádza v súvislosti s ťažbou obsidiánu – vulkanického skla, z ktorého sa vyrábali zbrane a náradia. Obsidián sa vyvážal do celého západného stredomoria.
K osídľovaniu gréckymi kolonistami, ktorí prišli zo Sicílie došlo v 6. storočí pred n.l.
V roku 252 pred Kristom nasledovala nadvláda Ríma. Ostrovy boli oporným bodom rimanskej flotily a neskôr miestom vyhnancov.
V roku 836 došlo k ich obsadeniu Saracénmi. V roku 1080 ich vystriedali Normani, ktorí vybudovali na ostrove biskupské sídlo. V roku 1544 boli ostrovy dobyté a spustošené tureckými loďami. Ich obyvatelia boli odvlečení ako otroci. V roku 1610 sa stali ostrovy súčasťou kráľovstva Sicílie a do roku 1881 vzrástol počet obyvateľov na 25 000. Od tejto doby sa počet znížil na 12 000.

Názov ostrova	rozloha (v km2)	počet obyvateľov	nadmorská výška (m n.m.)
Lipari	37,6	9 013	694
Salina	26,8	2 237	962
Vulcano	21,2	469	500
Stromboli	12,6	417	924
Filicudi	9,5	233	774
Alicudi	5,2	138	675
Panarea	3,4	277	421

Kultúrne zaujímavosti pre návštevníkov Liparských ostrovov:

Názov ostrova	Kultúra	Príroda	Archeológia	Architektúra	História
Lipari	***	**	****	**	****
Salina	**	***	–	**	***
Vulcano	****	**	–	**	**
Stromboli	****	**	–	***	***
Filicudi	*	*	***	**	**
Alicudi	*	*	–	**	***
Panarea	**	*	***	**	*

Gastronómia

Liparské ostrovy boli už v minulosti známe a často navštevované nielen pre famózne minerály a typickú kultúru,ale aj pre kulinárske poľnohospodárske produkty.
Za povšimnutie stoji pestovanie kapár, olív, hrozna, paradajok, oregána či baklažánu, ktoré spolu s ovocím a rybolovom vyzdvihujú ostrovy do povedomia.

 

Dva najznámejšie produkty, známe na celom svete, sú kapary – naložené v soli (možno ich nájsť v každom obchode) a malvázia, tzv. nektár bohov – typické sladké víno pochádzajúce predovšetkým z ostrova Salina.

Mnohé ďalšie plody tejto krajiny ako sú olivy, z ktorých sa vyrábajú chutné oleje, baklažány, sušené rajčiny, olivy v nálevoch so štipkou oregana a feferónky len podčiarkujú eolský pôvod.Platí to aj pre množstvo rýb nakladaných v oleji.Eolská kuchyňa je veľmi podobná tej sicílskej, avšak obohatená koreninami, vôňami a esenciami sa stáva unikátnou a nenapodobiteľnou.

Podnebie

Podnebie na Liparských ostrovoch je mierne, s teplotami, ktoré v zime zriedka klesnú pod 10 °C. V zimných mesiacoch (december, január) sa teploty pohybujú zväčša okolo 20 °C, zatiaľ čo v jarných mesiacoch dosahujú hodnoty až do 27 °C. Letá, hoci horúce, sú vďaka príjemnému morskému vánku ľahšie znášateľné nielen pre domácich, ale aj pre turistov prichádzajúcich z miernejších oblastí. Podľa mytológie to bol EOLUS, boh vetrov, ktorý rozosial tieto ostrovy do Tyrhenského mora.

Na jeseň (september, október) teplota zvyčajne klesá na 26 až 30 °C, čo z Liparských ostrovov robí aj naďalej obľúbenú destináciu pre turistov, ktorí si užívajú krásu sicílskych pláží.

Zrážky sú veľmi zriedkavé, objavujú sa iba 50–90 dní v roku a prevažne v zime. Naopak, ak zaprší počas leta, ide skôr o raritu. V letných mesiacoch je obloha väčšinou jasná, zatiaľ čo v zime prevláda polooblačné až oblačné počasie. Najvhodnejšie obdobie na návštevu Liparských ostrovov je teda od polovice mája do konca októbra. V tomto čase si môžete užiť nielen krásne more, ale aj pohostinnosť miestnych obyvateľov.

Teplota mora okolo Liparských ostrovov sa líši v závislosti od ročného obdobia. Tu sú približné hodnoty:

• Najnižšia teplota mora: Počas zimných mesiacov (december – február) sa teplota mora pohybuje okolo 14-16 °C.
• Najvyššia teplota mora: V letných mesiacoch (júl – september) dosahuje teplota mora 25-27 °C. Niekedy môže byť aj vyššia, najmä v auguste, keď sú najhorúcejšie dni.

Celkovo je teplota mora v letných mesiacoch príjemná na kúpanie, a v chladnejších mesiacoch je aj naďalej relatívne teplá na to, aby si návštevníci užili krátke osvieženie.

Aktivita sopiek

Sopka alebo vulkán je geomorfologický útvar vytvorený magmou vystupujúcou na zemský povrch prípadne pod vodu alebo ľadom. Na Zemi sa sopky vyskytujú pozdĺž hraníc tektonických platní a v takzvaných horúcich škvrnách. Názov vulkán je odvodený od názvu sopky Vulcano v Tyrrhenskom mori, prenesene od rímskeho boha Vulkána. Veda, skúmajúca sopečnú činnosť sa nazýva vulkanológia.
Iné formy sú bahnové sopky (tieto, až na pár výnimiek nesúvisia so sopečnou činnosťou) a ľadové sopky (vyskytujú sa na niektorých mesiacoch slnečnej sústavy–Európa ,Enceladus, Triton, Titan).

Morfologické typy sopečných erupcií
Podľa objemu, správania eruptujúcej lávy a vonkajších prejavov erupcie rozlišujeme nasledujúce typy

• havajská(pokojná erupcia tekutej lávy)
• vulkánska(vyvrhovanie kusov pevnej lávy – lávových balvanov a tvorba popolového mraku tvaru
• strombolská(pravidelné chrlenie žeravej hmoty z krátera)
• pélejská(prúdy rozžeravených častíc, pohybujúcich sa dolu svahom sopky)
• plinijská (explozívna erupcia s obrovským pracho-popolovým mrakom)

Klasifikácia a formy sopiek

Sopky (alebo sopečná činnosť) sa rozdeľujú podľa viacerých faktorov:

• podľa eruptovaného materiálu
• podľa priebehu erupcií
• podľa tvaru
• podľa aktivity

Aktivita

Medzi vulkanológmi neexistuje všeobecný konsenzus na definovanie toho, či je sopka aktívna. Problém je v tom, že čas medzi jednotlivými erupciami nie je pravidelný.
Vedci pokladajú sopku za aktívnu, ak počas nedávnej histórie aspoň raz eruptovala (čo nie je jednoznačné, pretože rozličné inštitúcie daný čas definujú rôzne – od 200 až po 10 000 rokov). Takisto sa za aktívnu označuje sopka s práve prebiehajúcou erupciou alebo so zvýšenou aktivitou (únikom) plynov z krátera, príp. s výskytom častých zemetrasení.

Ako spiaca sa označuje sopka, ktorá bola síce aktívna, ale momentálne žiadne známky aktivity nejaví.

Vyhasnutá, alebo neaktívna je taká sopka, pri ktorej sa vedci zhodli, že už nikdy nebude eruptovať (t.j. nejaví žiadne známky aktivity spomínané vyššie).

Svet už zažil viacero tragédií, keď boli zničené mestá pri výbuchu sopky považovanej za vyhasnutú. Najstaršia je azda tragédia, ktorá sa odohrala v antických Pompejach, kde výbuch Vezuvu, do vtedy považovaného za neaktívnu sopku, zničil mesto Pompeje, ako aj ďalšie mestá v okolí.

Stromboli

Stromboli je názov aktívnej sopky nachádzajúcej sa na ostrove rovnakého mena, ležiacom v Tyrrhenskom mori. Meno pochádza zo skomoleniny gréckeho slova strongylae – okrúhly.
Sopka je známa už od staroveku, býva označovaná aj ako Maják stredomoria pre jej neustálu aktivitu (záznamy o erupciách sopky sú staré viac ako 2 500 rokov), posledná erupcia prebieha prakticky nepretržite od roku 1934. Dala aj meno jednej z typov erupcií strombolskej. Erupcie bývajú explozívne, väčšinou sa jedná o vyvrhovnie rôznych sopečných bômb a úlomkov na krátke vzdialenosti (do 150 m), lávové prúdy, ak sa vôbec vyskytujú, sú krátke. Výnimku tvoria roky 1975, 1985-86 a 2002-2003, keď došlo k nárastu aktivity a tým aj väčším objemom vyliatej lávy. Naposledy sopka zvýšila svoju aktivitu 27.februára 2007, kedy došlo k erupcii a chŕleniu lávy.

Geologický vývoj

Vývoj ostrova začal približne pred 200 000 rokmi vulkanizmom dnes už neaktívneho ostrovčeka Strombolicchio, nachádzajúceho sa severovýchodne od hlavného ostrova. Po 40 000 rokoch Strombolicchio svoju činnosť ukončil a vulkanizmus sa posunul južnejšie, čím sa samotný ostrov Stromboli (presnejšie jeho najjužnejšia časť) začal vynárať nad morskú hladinu.

Vulkanizmus ostrova sa postupne posúval na sever, početné objemy pyroklastík a láv postupne rozširovali základňu ostrova, až približne pred 15 000 rokmi bol dosiahnutý súčasný tvar. 25 000 rokov pred našim letopočtom nastal kolaps vtedajšieho kráteru (alebo kaldery), produkty tohto kolapsu sú známe ako komplex Vancori. Jedná sa o vrstvy šošonitických bazaltov.

V rokoch 13 800 (± 1 900) až 5 600 (± 3 300) pred našim letopočtom vzniklo na ostrove niekoľko menších sekundárnych erupčných centier (na západnej a severovýchodnej strane ostrova). Približne pred 7 000 rokmi opäť nastal masívny zosun (fragmenty tohto zosunu sa nachádzajú pod morskou hladinou v hĺbke asi 2 000 m), a na severozápadnom svahu sa vytvorila depresia podkovovitého tvaru. Táto depresia je v súčasnosti vyplnená pyroklastikami najmladšej fázy.

Strombolská erupcia (pomenovaná podľa sopky Stromboli) je relatívne pokojný typ sopečnej erupcie. Je charakterictická pravidelným vyvrhovaním žeravých úlomkov a sopečných bômb menšej veľkosti do blízkeho okolia, pričom tieto vyvrženiny spravidla stihnú vychladnúť (resp. nie celkom vychladnúť, ale prejsť z rozžeraveného stavu, keď svietia oranžovým jasom do chladnejších stavov, keď majú tmavú farbu), kým dopadnú na zem. Ich dráha letu je pomerne krátka, väčšinou sa vŕšia v okolí krátera a vytvárajú tzv. troskový kužeľ. Celkový objem vyvrženín býva malý.Láva vyprodukovaná erupciou strombolského typu je dosť viskózna a často býva „spenená“ v dôsledku úniku rozpustených plynov a pár.
Strombolské erupcie majú spravidla pravidelne sa opakujúce vyvrhovania materiálu z krátera a doba ich trvania môže byť aj niekoľko rokov. Napr. erupcia sopky Paricutín trvala takmer nepretržite po dobu deviatich rokov (1943-1952).

Schéma erupcie strombolského typu.
Popis: 1. prachovo-popolový mrak, 2.lapili, 3. spád vulkanického popola, 4. lávová fontána, 5. vulkanická bomba, 6. lávový prúd, 7. vrstvy lávy a popola, 8.stratum, 9. sill, 10. prívod magmy , 11. magmatický krb, 12. dajka

Vulcano

Vulcano je v súčasnosti neaktívny stratovulkán, nachádzajúci sa na ostrove rovnakého mena v Tyrrhenskom mori. Z rímskeho názvu ostrova je odvodený aj synonymný názov sopky – vulkán, taktiež názov jednej z typov sopečných erupcií – vulkánska erupcia. Rimania verili, že ostrov je komín kováčskej dielne Vulkána, ktorý tam v podzemí kuje zbrane pre Marsa – boha vojny.
Vek Vulcana je približne 150 000 rokov a vyvinul sa v šiestich etapách. V historickej dobe boli aktívne centrá Fossa a Vulcanello.

Troskový kužeľ Fossa bol miestom poslednej erupcie sopky, ktorá sa odohrala v 19. storočí (2. augusta 1888 – 22. marca 1890). V roku 1985 sa v kráteri Gran Cratere zvýšila emisia plynov z fumarol, ale v roku 1995 sa opäť vrátila do normálu bez následnej erupcie. Tento jav viedol k obnoveniu monitorovania činnosti sopky, nakoľko väčšina erupcií Fossy bola klasifikovaná ako explozívne a produkujúce množstvo pyroklastík a popola. Možná erupcia v budúcnosti by s veľkou pravdepodobnosťou mala rovnaký priebeh, čo by ohrozilo obyvateľstvo ostrova, nakoľko sídla sa nachádzajú v blízkosti posledne aktívnych centier.

Vulcanello je zasa najmladšia vulkanická stavba na ostrove. Svoju činnosť začal ešte v 2. storočí pred Kr., keď sa vynoril z mora pri severných brehoch Vulcana ako samostatný ostrov. Ako šiel čas, lávové prúdy vytekajúce z krátera Vulcanella postupne vypĺňali úžinu medzi Vulcanellom a Vulcanom, až približne v roku 1550 spojili ostrovček s hlavným ostrovom šijou.

Zoznam vulkanických fenoménov Vulcana

Troskové kužele

• Faraglione
• La Fossa
• Monte Rosso
• Mote Saraceno
• La Sommata
• Vulcanello

Krátery

• Forgia Vecchia
• Caldera della Fossa
• Gran Cratere
• Caldera del Piano

Dómy

• Lentia

V.I.P.

Liparské ostrovy sú už desaťročia destináciou, ktorá láka najväčšie hviezdy filmového plátna, hudby, módy, športu aj politiky. Tento skrytý klenot Stredomoria ponúka exkluzivitu, prírodnú krásu a jedinečnú atmosféru, ktorá očarila stovky významných osobností z celého sveta. Ak sem zavítali oni, prečo by ste sa nemali pridať aj vy?

Hollywoodske hviezdy

Ingrid Bergman a Roberto Rossellini: Taliansky filmový režisér Roberto Rossellini a švédska herečka Ingrid Bergman žili na Stromboli počas nakrúcania ikonického filmu Stromboli, Terra di Dio (1950). Ich prítomnosť na ostrove v tom čase významne zvýšila jeho popularitu.

Leonardo Di Caprio, Brad Pitt a Angelina Jolie, Jennifer Lopez, Robert De Niro, Rod Stewart navštívili Liparské ostrovy počas svojich ciest po Taliansku.

Krásy Saliny si užívali tiež Gérard Depardieu, Jack Nicholson a Uma Thurman, či Tom Cruisa spolu s Nicole Kidman.

Tilda Swinton, oscarová herečka, trávila na ostrovoch letnú sezónu po nakrúcaní umeleckého filmu na Pantelerii.

Rovnako Monica Bellucci a Sophia Loren, talianska filmová ikona, strávili na ostrovoch niekoľko nezabudnuteľných dovoleniek, ale aj Ralph Fiennes, britský herec, známy z filmov ako Schindlerov zoznam či Harry Potter

Politici a štátnici

Kráľovná Alžbeta II., britská panovníčka navštívila ostrovy počas svojej plavby v 50. rokoch. Ostrovy ju očarili svojím pokojom a krásou. Zavítala sem taktiež Camilla Parker Bowles, manželka britského kráľa Karola III. s Tony Blair, bývalý britský premiér Silvio Berlusconi, taliansky expremiér patril medzi pravidelných návštevníkov, ktorého bolo možné vidieť na luxusných jachtách okolo ostrovov. Z najvyšších svetových štátnikov možno spomenúť tiež Françoisa Mitterranda, bývalého francúzskeho prezidenta, Johna F. Kennedyho, bývalého prezidenta USA, ktorý navštívil ostrovy počas svojej cesty po Európe v 60. rokoch.

Jacqueline Kennedy Onassis, manželka amerického prezidenta pravidelne navštevovala Liparské ostrovy aj počas svojho vzťahu s Aristotelisom Onassisom. Táto 100 m luxusná jachta CRISTINA bola po jeho smrti predaná, avšak naďalej sa vracia v rámci luxusných charterových plavieb na Liparské súostrovie.

Monacká princezná Karolína s manželom Ernestom sú pravidelnými návštevníkmi Liparských ostrovov

Multimilionári

Sheikh Hamad bin Jassim, katarský boháč, kotvil pri Lipari s jednou z najväčších jácht na svete.

Roman Abramovič, ruský miliardár.

Saudský kráľ Salman so svojou rodinou našiel na Liparských ostrovoch dokonalé miesto na oddych.

Mark Zuckerberg a Jeff Bezos, technologickí giganti si každoročne užívajú krásy ostrovov

Módny svet

Karl Lagerfeld, najslávnejší a najuznávanejší módny návrhár, ktorý dominoval móde takmer sedemdesiat rokov, od značiek Fendi a Chanel až po svoju vlastnú značku, navštívil Panareu v 90. rokoch Giorgio Armani, slávny taliansky módny návrhár každoročne zavíta na ostrovy. Obľúbil si ostrov Stromboli natoľko, že sa rozhodol nielen sponzorovať, ale aj obliecť miestne futbalové družstvo.

Valentino a Roberto Cavalli, talianske ikony módy.

Na ostrove Stromboli v roku 2020 predali honosnú vilu módni návrhári Dolce & Gabbana, kde ich navštívila aj speváčka Madonna a topmodelka Naomi Campbell. Odvtedy sa každoročne vracajú na jachte Regina d’Italia.

Slávni hudobníci na Liparských ostrovoch

Sting každoročne zavíta na svojej plachetnici.

Eros Ramazzotti a jeho vtedajšia manželka Michelle Hunziker ochutnali na Vulcane špeciálnu granitu, zatiaľ čo na čiernej pláži oddychovala speváčka Gianna Nannini.

Rihanna zvečnila svoj výlet na sopku Stromboli selfie, ktorú zdieľala so svojimi fanúšikmi.

Austrálska speváčka Natalie Imbruglia, ktorej rodičia pochádzajú z Lipari.

Mick Jagger, líder kapely Rolling Stones, si vychutnal pokoj Saliny a jej výnimočné vína.

Svet športu

Valentino Rossi, taliansky motocyklový pretekár Flavio Briatore, známy z Formuly 1, zavítal na svadobnú cestu so svojou manželkou Elisabettou Gregoraci.

Slavomír Vorobeľ, bývalý slovenský hokejista

Cristiano Ronaldo, futbalová legenda, si počas svojej dovolenky na Sicílii našiel čas na návštevu Vulcana a Panarei

Novak Djoković, svetová tenisová jednotka

David Beckham s manželkou Victoriou Beckham, jeden z najúspešnejších futbalistov anglickej histórie

Michael Jordan, legendárny basketbalista

Jean Alesi, pilot Formuly 1