Rozloha 37 km2, počet obyvateľov 10 000 obyvateľov
Hlavný a najväčší ostrov, podľa ktorého bolo pomenované celé súostrovie. Ako všetky susedné ostrovy, aj ostrov Lipari je vulkanického pôvodu. Dnes sa vulkán prejavuje vo forme horúcich prameňov.
Pozostatkom sú aj mohutné ložiská obsidiánu a pemzy, ktorá sa ťažila na severe ostrova do roku 2007. Liparská pemza patrila k najlepším na svete. Okrem kozmetiky sa pemza používa aj v priemysle ako leštiaci a brúsiaci prostriedok. Ťažili ju trestanci a vyhnanci, ktorí prašnému vulkanickému svahu dali meno “l‘inferno bianco” (biele peklo).
V južnej časti východného pobrežia ostrova sa nachádza mestečko Lipari s 4 500 obyvateľmi. Toto malebné biskupské sídlo je obklopené dvomi prístavmi “Marina corta” a “Marina lunga”. V starom centre mesta nájdeme hradby z 13. – 14. storočia. Na južnej strane prístavu stojí na vyčnievajúcej skale hrad z doby 16. storočia. Hrad obklopuje katedrála a aj 3 ďalšie kostoly.
Odoporučené výlety:
Katedrála, Eolské archeologické múzeum, nové mestečko Lipari, náleziská obsidianu.
Archeologické múzeum Luigi Bernabò Brea
Múzeum bolo založené v roku 1954 a ponúka súhrn vykopávok vykonaných na Liparských ostrovoch od 40. rokov 20. storočia až dodnes. Je to „živé“ múzeum,
ktoré sa neustále obnovuje. Sídli v prírodnej pevnosti, ktorá svojimi neprístupnými útesmi chránila obyvateľov už od praveku. Táto geografická poloha umožnila
kontinuitu kultúrneho dedičstva – skala bola obývaná už od neolitu, v grécko-rímskom období sa stala Akropolou a neskôr opevnenou pevnosťou.
Začiatok návštevy je spojený s históriou múzea a vykopávkami z Liparských ostrovov. Je tu zdokumentovaný vývoj kultúr, ktoré sa striedali od neolitu až po poslednú dobu
bronzovú.
Pravek
Nasledujúci výstavný pavilón predstavuje pravek na Lipari a na zvyšných ostrovov. Vďaka ťažbe a spracovaniu obsidiánu (čierne vulkanické sklo) je miestna populácia od polovice 6. tisícročia pred Kristom stabilná a prispieva k rozvoju vyspelej civilizácie v podobe výstavby kamenných dedín a kontaktu s Mykénami.
Jedna miestnosť je venovaná počiatkom Lipari 6. storočia pred Kristom: sú tu zhromaždené nálezy z Akropole v Lipari – najmä predmety nájdené vo votívnej
studni Eola a v starom meste na útese.
Grécke a rímske obdobie
Miestnosť venovaná gréckemu a rímskemu obdobiu zobrazuje bohatú dokumentáciu (vázy rôznych tvarov, osobné predmety, sošky, masky, šperky) pochádzajúcu z pohrebných predmetov nekropoly z oblasti Diana na Lipari, kde bolo objavených okolo tritisíc hrobov. V priľahlej záhrade sú zachované pohrebné stély a pamätné kamene s nápismi nájdenými v nekropole z gréckeho a rímskeho obdobia. Miestnosť múzea je venovaná podmorskej archeológii a zobrazuje stovky nálezov (amfory, kotvy, vázy, delá) nájdených vo vrakoch na morskom dne na Liparských ostrovov.
Sopky ako ekonomický zdroj
Vulkanologický pavilón je predstavený sekciou, ktorá sa zaoberá vzťahom človeka a územia v staroveku. Ukazuje najmä využitie sopečných produktov (obsidián, pemza, síra, kamenec, sírna voda). História je vyobrazená pomocou panelov, máp a fotografií – tie ilustrujú históriu sopiek; vzorky miestnych hornín prezentujú zas geomorfologické charakteristiky Liparských ostrovov.
Zbierka súčasného umenia Mare Motus
V nedávnej dobe bol hrad Lipari trestaneckou kolóniou a potom miestom väzenia pre disidentských intelektuálov, politikov a umelcov. V priestoroch bývalej hradnej väznice sa nachádza jadro stálej zbierky súčasného umenia Mare Motus s množstvom “site-specific“ diel inšpirovaných tematikou väzenia.
Priestor bývalého kostola Santa Caterina sa využíva na príležitostné výstavy.
Dĺžka prehliadky cca 2 hod
Vstupné 7€
Deti do 18 rokov zdarma
18-25 rokov 3.50€